6. septembra 2006 sa uskutočnila v Liptovskom múzeu v Ružomberku vernisáž výstavy tvorby pedagógov Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Na výstave sa zúčastnilo 22 pedagógov - výtvarníkov , ktorí si popri pomerne náročnej pedagogickej činnosti nájdu čas i na vlastnú výtvarnú tvorbu. Čestné miesto na výstave patrilo tvorbe akad. maliara Marcela Dúbravca. / † 27. 4. 2006 / Boli tu zastúpené diela z posledných rokov jeho tvorby. Poznali sme ho predovšetkým ako grafika, ilustrátora, maliara i tvorcu monumentálnych diel v architektúre.
Maľba bola ďalej na výstave zastúpená tvorbou Mgr. art. Romana Rembovského, ktorá je založená na bezprostrednom kontakte so skutočnosťou.
Prostredníctvom maľby sa vyjadrujú i ďalšie autorky: PaedDr. Andrea Mirjanská, ktorá kladie dôraz na štylizovanú ženskú figúru, Mgr. Marianna Paušlyová, ktorá sa nechala inšpirovať krajinou , prírodou , pričom sa snaží o určité pretvorenie prostredníctvom vlastnej mysle i gesta ruky. Mgr.Andrea Némethová v maľbe rozpracúva tematiku hmyzu, fascinuje ju estetika stavby tela hmyzu a v tomto svete hľadá personifikáciu s ľudským mikrosvetom. Mgr. Andrea Vyoralová v maľbe experimentuje s maliarskymi technikami, za účelom, čo najvýstižnejšieho sebavyjadrenia, čerpá i z literárnych prameňov. Maľbe i voľnej grafike sa venuje Mgr. Vladimír Báthory. V jeho tvorbe prevláda expresívne vyjadrovanie, vytvára monochrómne ladené kompozície so symbolickým významom farby.
Grafiku reprezentovala ďalej tvorba autoriek Mgr. Angeliky Hrivnákovej, ktorá uprednostňuje hravejšiu, ilustratívnejšiu podobu grafiky, pohráva sa so znakmi a symbolmi a Mgr. Ivany Harnošovej, ktorej tvorba má blízko ku knižnej ilustrácii, zobrazuje fantazíjné svety a záhadné tvory, inšpiruje sa historickými mapami. Počítačovú grafiku v kombinácii s fotografiou vo svojej tvorbe využíva Mgr. Adriana Vicianová. V popredí jej záujmu stojí človek, jeho identita, imaginárna zmena identity, komunikácia človek versus okolitý svet. Textil bol zastúpený na výstave najmä prostredníctvom tvorby autoriek Mgr. art. Patrície Biarincovej, ktorá sa sústreďuje na odev a tvorbu odevných doplnkov, akcentuje najmä výtvarné poňatie odevu, pričom experimentuje s autorsky vytvorenou pleteninou, Mgr. art. Anny Farbákovej, ktorá rozlične variuje rôzne textilné techniky, vytvára textilné obrazy objekty, i drobné subtílne textilné obrázky a tvorbou Mgr. art. Andrey Ševčíkovej Marčekovej, ktorá taktiež obmieňa vo svojej tvorbe rozličné textilné techniky, vytvára tkané i viazané tapisérie, textilné koláže a asambláže, textilné objekty i úžitkový textil. Nevyčerpateľnou inšpiráciou je pre ňu príroda a o jej zmysle pre humor svedčia sardinky v oleji i v tomate, samozrejme textilné. Textil oslovil aj mladú výtvarníčku Mgr. Katarínu Sabuchovú, ktorá sa venuje voľnej textilnej tvorbe, zameranej najmä na odev, inšpirovaný rôznymi kultúrami, napr. indiánskou, kde rozvíja pôsobivé detaily.
Fotografia dominuje v tvorbe Mgr. Heleny Šiškovej. V počiatkoch prevládala v jej tvorbe reportážna fotografia, postupne však objavila široké spektrum možností fotografie, reflektuje najmä detaily, ktorým dáva vyznieť v pozícii umeleckého diela. Vytvára i fotografické objekty, v súčasnosti v rámci dizertačnej práce Religiózne prvky a biblické motívy v súčasnom výtvarnom umení. Fotografia sa stala inšpiratívnym médiom i pre dvoch mladých autorov Mgr. Martina Môcika, ktorého oslovuje skúmanie určitého konkrétneho priestoru a detailov v danom priestore a pre Mgr, Jozefa Martišku., hľadajúceho inšpiráciu v prírodných tvaroch, štruktúrach, kde objavuje harmóniu, symetriu i určitý rytmus.
S kovom narábajú vo svojej tvorbe Mgr. Martin Moravčík a Mgr. Peter Javorek. Moravčík sa zameriava vo svojej tvorbe okrem niekoľkých monumentálnych sochárskych artefaktov najmä na drobné dekoratívne predmety určené do interiérov. Javorek obľubuje dynamické formy v kresebnom zázname i v sochárskom vyjadrení, kde ho fascinuje určitý vývoj, pretváranie.
Intermediálny prístup preferuje vo svojej tvorbe Mgr. Vladimír Lofaj , experimentuje s presahmi viacerých umeleckých druhov. V počiatkoch bolo hlavným vyjadrovacím prostriedkom uňho svetlo, tak vznikali lightartové kompozície, v súčasnosti uprednostňuje komplexnejšie prepojenie viacerých médií, na základe vytvoreného konceptu.
Dizajnom sa vo svojej tvorbe zaoberajú Mgr. art. Michal Hanula a Ing. Ľubomír Žila. Hanula preferuje dizajnérsku tvorbu , pri ktorej vychádza z tradičných remeselných postupov ale zároveň reflektuje i súčasné trendy a požiadavky na interiéry, Žila inklinuje skôr k tvorbe multifunkčného , výtvarne poňatého nábytku, pričom rôzne variuje použité materiály. Výstava vznikla za podpory Liptovského múzea v Ružomberku a riaditeľa ŠÚV Róberta Bardyho.

Mgr. Mária Martinková
kurátorka výstavy

späť