Ako to tak hračkári každoročne zvyknú, aj tento rok sa väčšina nášho odboru zbalila, naložila a pobrala sa do nejakej dedinky o ktorej v živote nepočula. A ocitla sa v Mengusovciach – kúsok pod Tatrami, malebná krajina a celkom milí ľudia. No každopádne nás tam opäť čakala hromada nejakých nesúrodých stromov, z ktorých malo byť umenie.

Rozložili sme skice, rozvrhli tímy, každý si vybral svoj kus dreva. Pomaly pred nami vstávali na nohy vlky, líška, sovy, mihol sa aj jeleň a dokonca aj slimák. Zvery v životnej veľkosti (teda až na toho slimáka) sme prenášali hore dole po ihrisku ozaj kolektívne, keďže drevo je drevo a ruky nám šli odpadnúť už na druhý deň. Časom sa k pomaly už farebným zvieratám pridala aj socha samotného Mengusa a dokonca aj erb obce. Posledný deň sa dokončilo čo sa dalo, spravilo sa pár záverečných fotiek zverov dvojnohých so svojimi štvornohými a po skupinkách, spečení ako špekačky, unavení, ale zato spokojní sme sa začali trúsiť domov. Dodať mi ostáva už asi len to, že strava a ubytovanie boli perfektné, pod vedením p. p. Hanulu sme to nejakým zázrakom naozaj stihli na čas a na naše zvery sme hrdí.

späť