V jedno daždivé ráno, 3. októbra 2012, sa autobus plne naložený so študentami ŠUVky vybral smerom na Krakov. Počasie nás trochu zaskočilo, nakoľko predchádzajúci deň bol nádherný, slnečný. Ale to nám neskalilo naše očakávania z krásneho kráľovského mesta.

Vystúpili sme na parkovisku priamo pri rieke Visle a oči sme upreli na Wawel , o ktorom sme si vypočuli informácie už v autobuse . Po výstupe k hradnému areálu a príchode na nádvorie nás privítali panie sprievodkyne, ktoré nám podali skutočne podrobný výklad, až sme nadobudli základy poľštiny, najmä v odbornej terminológii. Očarili nás najmä kráľovské sály a komnaty, avšak     po ich prehliadke sme sa zrazu ocitli pred miestnosťou, prísne stráženou policajtmi, ktorí púšťali návštevníkov do pomerne malej miestnosti iba po dvadsiatich. Z obrazu na nás hľadela očarujúca Dáma s hranostajom – Cecilia Gallerniová. Uchvátení sme ňu hľadeli asi 15 minút, veď dielo od majstra Leonarda nevidíme každý deň.... Iba sme sa utvrdili v tom, že ako sa oplatí ísť za Monou Lisou do Paríža, po stopách Michelangela do Ríma a Florencie, oplatí sa ísť za touto dámou do Krakova. Unikátnym zakončením bola zbierka orientu, kde sme sa akoby stali svedkami udalosti priamo z dejín za vlády Jána III. Sobieskeho - jeho víťazstva nad Turkami. Medzi iným sme užasnuto hľadeli i na čínsky a japonský porcelán, turecké zbrane, brnenia a originálne postroje pre kone. Počas prehliadky Wawelu sa nám vyčasilo a strávili sme príjemný čas na Rinku Glownom s pôsobivým Mariánskym kostolom s unikátnym neskorogotickým oltárom od Wita Stwossa vo vnútri. Prezreli sme si aj krásnu renesančnú budovu Sukienice a vedľa stojacu ,mierne vychýlenú radničnú vežu Ratusz. Kto stihol, občerstvil sa nejakými špecialitami z poľskej kuchyne.... a smerom k autobusu sme sa vydali spred románskeho kostolíka sv. Vojtecha. Kráčajúc nábrežím sme skonštatovali , že by sme si tu vedeli predstaviť život a niektorí študenti i následné štúdium. Počas cesty do Zakopaného nielenže vykuklo slniečko, ale sme obdržali i prekvapenie v podobe kompletných kunsthistorických informácií od kolegynky Mgr. Martinkovej o spomínanom unikátnom diele a o príbehu lásky medzi Ceciliou a kniežaťom Ludovicom Sforzom, zvanom Il Moro, i to prečo táto dáma drží v náručí práve hranostaja....Následne sme zažili podvečernú atmosféru i obchodný ruch v Zakopanom a pomíňali posledné zloté. Cestou domov sme sa vracali s pocitom nádherne prežitých chvíľ v Krakove, čo nám pripomenul i poľský film v origináli – Vinci - o tajomnej krádeži spomínaného obrazu...Domov sme odchádzali s presvedčením, že do Krakova sa ešte vrátime, ale na dlhšie. Navštíviť toto mesto opäť sa určite oplatí!!!

Mgr. Helena Micanová

späť