Úvod Projekty Kto vidí srdcom, vidí dvakrát
Kto vidí srdcom, vidí dvakrát  PDF  Tlač  Email
Už piaty rok Škola úžitkového výtvarníctva v Ružomberku vytvára pre rôzne združenia nevidiacich a slabozrakých tyflografické knihy pod vedením PaedDr. Angeliky Hrivnákovej, vedúcej oddelenia propagačnej grafiky. Je to výborná forma pomoci, ktorá má aj spätnú väzbu pre tvorcov – žiakov Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. Týmto spôsobom si uvedomujú, že ich kreativita vložená do hmatových kníh má zmysel a úžitok.

Tohto roku sa na tvorbe takýchto kníh podieľali dve ďalšie oddelenia a pridali sme ku knihám aj kinetické a haptické hračky. Študenti druhého ročníka reklamnej tvorby a dizajnu hračiek (vedúci oddelenia Mgr. art. M. Hanula) získali finančný grant od Nadácie Orange v programe „Školy pre budúcnosť“. Produkty boli určené Spojenej škole pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči.

Druháci ŠÚV v Ružomberku mali celoživotný zážitok pri odovzdávaní svojich prác tamojším žiakom – viacerí boli dojatí a mimoriadne spokojní, že vytvorili niečo pre hendikepované deti, ktoré to prijali s nadšením.

PaedDr. A. Hrivnáková

 

Vyjadrenie študentky Lenky Saloňovej, autorky haptickej hračky :

Oneskorený Deň detí v Levoči.

Dňa 17. 6. 2014 sme si spravili výlet do Levoče. Cieľom našej cesty bola Spojená škola pre nevidiacich a slabozrakých. Nešli sme sa však vzdelávať, ale chceli sme darovať kúsok seba a zároveň veľa radosti vo forme tyflografických kníh a haptických hračiek, ktoré sme špeciálne na hodinách navrhovania a praxe vytvorili. Naša škola spolupracovala s nadáciou Orange v rámci grantu Školy pre budúcnosť. Myslím, že motto: „Kto vidí srdcom, vidí dvakrát,“ bolo veľmi výstižné. Aj napriek tomu, že deti majú zrakové postihnutie, srdiečko majú veľké, optimistické a čisté.

Mnohí z nás mali obavy, či náhodou nepovieme, alebo nespravíme niečo neadekvátne, preto sme zo začiatku sedeli ustráchane. Ale ľady sa prelomili akonáhle tie osemročné deti pristúpili k našim prácam. Všetci sme sa spolu pekne hrali. Bol to veľmi silný emocionálny zážitok. Viacerí nemali ďaleko od sĺz. Takíto citliví jedinci sa našli aj medzi pedagógmi, študentmi aj žiakmi Spojenej školy v Levoči. Neboli to slzy smútku, ale šťastia. Tá jedna hodina sa vôbec nezdala dlhá. Táto milá akcia sa skončila tým, že aj mi sme boli obdarovaní. Možno to bol len krátky čas, ale určite to všetkým dalo pozitívnu skúsenosť, na ktorú celý život nikto nezabudne. Verím, že naše knihy a hračky budú medzi všetkými v Spojenej škole v Levoči obľúbené.